O rómskom probléme sa roky hovorí, ale za posledných dvadsať rokov sa v tejto oblasti urobilo veľmi málo.
Rómsky problém sa riešil zle aj pred revolúciou. Komunisti potrebovali mať rómov pod kontrolou a tak im zákonom zakázali kočovať a uzavreli ich do ghett, z ktorých sa rómovia mohli len ťažko dostať von a presadiť sa vo väčšinovej spoločnosti. Veľkou chybou po revolúcií bolo, že noví politici odsúvali rómsky problém na vedľajšiu koľaj, pretože ekonomické problémy republiky sa samozrejme zdali byť dôležitejšími.
Situácia rómskeho etnika je neradostná, pretože rómovia nemajú perspektívu. Zdá sa mi, akoby nenašli dôvod, prečo sa začleniť do spoločnosti. Myslím, že do istej miery sme zlyhali všetci. Napríklad škola. Všetci sme chodili do školy, aby z nás vyrástli ľudia, čo niečo v živote dokážu. Bolo to pre nás normálne, automatické. Rómskym deťom a aj ich rodičom treba najprv vysvetliť, že chodiť do školy je výhodné. Treba im ukázať na príkladoch, aký je rozdiel medzi tými, čo sa učia a tými čo sa neučia. Je mi jasné, že namietnete: "Na to niet času ani peňazí!" To je omyl! Je to oveľa lacnejšie a jednoduchšie, ako posielať tisíce policajtov a vojakov do Varnsdorfu! Trpezlivým vysvetlovaním v škole, by sa predišlo mnohým problémom s rómami.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí takisto zlyháva. Rieši rómsky problém sociálnymi dávkami, ktoré sú demotivačné. Rómom treba vysvetliť a ukázať na príkladoch, že pracovať je výhodnejšie, ako poberať sociálne dávky. Keď si človek svoje peniaze poctivo zarobí, správa sa k nim úplne inak, ako keď ich zadarmo dostane od štátu. Riešením by mohol byť nejaký sociálny program. Rómovia by sa mohli starať o údržbu mestskej zelene a tak by získali pracovné návyky. Možností je veľa, len treba v sebe nájsť chuť pracovať.
Myslím, že keď sa rómsky problém podarilo riešiť na ostravsku, musí to ísť aj vo Varnsdorfe, len treba prekonať počiatočné prekážky a treba mať chuť do práce! A to nielen zo strany rómov, ale aj zo strany nás, ostatných občanov.
