O pätorčatách a o ostatných

Keď som prvý raz v televízií počul správu, že sa majú narodiť pätorčatá, bral som to ako holý fakt. Potom som zistil, že matka je rómka. Zaujal ma príbeh tejto rodiny.

Nechápal som a doteraz je pre mňa záhadou, kde táto mladá žena berie silu, odvahu a guráž vychovávať toľko detí, v prostredí, ktoré je tak nežičlivé a závistlivé, ako Česko(ale aj Slovensko). Rozmýšľal som, kde sa berie v ľuďoch toľká nenávisť. Prišiel som k tomuto záveru: Po štyridsiatich rokoch povinnej rovnakosti, je každá zvláštnosť verejnosťou príjmaná z veľkou nevôľou. Viem si predstaviť myšlienkové pochody tých pisálkov, ktorí o týchto deťoch píšu na facebooku všetky tie špinavosti. Sú to podobní ľudia, ako boli všetci tí, ktorí boli súdení po vojne v Norimbergu. Tí si tiež mysleli, že na svete existujú kategórie ľudí. Jedna, ktorá má právo na všetko, a druhá, ktorú poslali do plynu. Chcú títo, nenávisťou presiaknutí úbožiaci, skutočne vrátiť vývoj spoločnosti o sto rokov dozadu, alebo len nevedia čo robia. Hlboko si vážim tú ženu, ktorá sa rozhodla ísť do rizika a biť sa zo životom, ktorý bude náramne ťažký.